Morča peruánske – lat. Cavia porcellus

Morča peruánske (lat. Cavia porcellus) patrí medzi obľúbené domáce hlodavce. Jeho predkovia pochádzajú z Južnej Ameriky, kde ich ľudia domestikovali pred tisíckami rokov. Morčatá tam chovali najmä ako zdroj mäsa. Neskôr sa dostali do Európy, kde si získali obľubu ako domáce zvieratá.

Pôvod morčaťa peruánskeho

Morča peruánske pochádza z Južnej Ameriky. Pôvodní obyvatelia Ánd ho domestikovali pred viac ako 2 500 rokmi. Morčatá pre nich predstavovali dôležitý zdroj potravy, ale využívali ich aj pri tradičných obradoch.

Do Európy sa morčatá dostali v 16. storočí. Chovatelia ich postupne začali šľachtiť podľa vzhľadu a vlastností. Vďaka tomu dnes poznáme množstvo plemien, farieb a typov srsti.

Kde žijú divokí príbuzní morčiat?

Vedci spájajú pôvod morčaťa domáceho najmä s druhom Cavia tschudii. Tento divoký príbuzný žije v oblastiach Peru, Bolívie, Čile a Argentíny.

Divoké morčatá obývajú najmä trávnaté a krovinaté oblasti. Cez deň aj počas noci vyhľadávajú bezpečné miesta, kde sa môžu ukryť pred predátormi. Často využívajú hustú vegetáciu, skalné úkryty alebo opustené nory iných zvierat.

Správanie morčaťa peruánskeho

Morča peruánske je spoločenské a citlivé zviera. Najväčšiu aktivitu prejavuje najmä počas súmraku, pričom počas dňa a noci strieda kratšie obdobia aktivity s odpočinkom.

Morčatá majú dobre vyvinutý sluch a na nebezpečenstvo reagujú veľmi rýchlo. Pri pokojnom zaobchádzaní si však dokážu na človeka dobre zvyknúť. Z plachého zvieraťa sa preto môže stať veľmi príjemný a prítulný spoločník.

Morča zároveň potrebuje spoločnosť vlastného druhu. Samotný kontakt s človekom nedokáže úplne nahradiť sociálne správanie medzi morčatami. Preto je vhodné chovať spolu aspoň dve kompatibilné morčatá.

Čím sa morča peruánske živí?

Morčatá patria medzi bylinožravce. Ich jedálniček tvorí predovšetkým seno a tráva. Chovateľ môže jedálniček doplniť vhodnou zeleninou a kvalitným kompletným krmivom.

Veľmi dôležité je zabezpečiť dostatočný príjem vitamínu C. Morča si totiž podobne ako človek nedokáže tento vitamín samo vytvárať. Správne kŕmenie morčiat preto patrí medzi základné podmienky ich zdravého chovu.

Ako vyzerá morča peruánske?

Morča peruánske má typické zavalité telo, krátke končatiny a pomerne veľkú hlavu. Malé zaoblené uši dopĺňajú veľké oči. Predné končatiny majú štyri prsty a zadné tri.

Chvost je veľmi krátky a zvonka ho takmer nevidíme. Veľkosť, farba aj dĺžka srsti sa však môžu medzi jednotlivými morčatami výrazne líšiť.

Farby a plemená morčiat

Šľachtenie prinieslo veľké množstvo rôznych podôb morčiat. Chovatelia vyšľachtili krátkosrsté, dlhosrsté, rozetové aj kučeravé plemená. Existujú tiež takmer bezsrsté skinny morčatá.

Rovnako pestré je aj sfarbenie. Morčatá môžu byť jednofarebné, dvojfarebné alebo trojfarebné. Stretnúť sa môžeme aj s aguti, roan, dalmatínskou či himalájskou kresbou.

Rozmnožovanie morčiat

Morčatá sa môžu rozmnožovať počas celého roka. Samica môže mať v jednom vrhu niekoľko mláďat a gravidita trvá približne dva mesiace.

Mláďatá sa rodia pomerne dobre vyvinuté. Už krátko po narodení majú otvorené oči, srsť a dokážu prijímať pevnú potravu. Napriek tomu zostávajú určitý čas závislé od matky.

Ak chovateľ nechce mláďatá, mal by oddeliť samca od samice. Morčatá sa totiž dokážu rozmnožovať veľmi rýchlo a nechcený vrh môže vzniknúť aj krátko po narodení predchádzajúcich mláďat.

Morča peruánske a jeho latinský názov

Latinský názov morčaťa peruánskeho je Cavia porcellus. Patrí do čeľade morčaťovité (Caviidae) a radu hlodavce (Rodentia).

Rod Cavia zahŕňa viacero druhov voľne žijúcich morčiat. Morča domáce však predstavuje domestikovanú formu, ktorú ľudia počas stáročí ďalej šľachtili. Práve preto sa dnešné morčatá svojím vzhľadom výrazne líšia od svojich divokých predkov.

Morča ako domáci miláčik

Morča peruánske patrí medzi vhodné domáce zvieratá aj pre začínajúcich chovateľov. Nevyžaduje komplikovanú starostlivosť, zároveň však potrebuje dostatok priestoru, kvalitnú potravu a pravidelnú starostlivosť.

Najlepšie sa mu darí v pokojnom prostredí bez zbytočného stresu. Chovateľ by mal zároveň rešpektovať jeho spoločenskú povahu a zabezpečiť mu vhodného partnera rovnakého druhu.

Morča peruánske je výsledkom tisícročí domestikácie a šľachtenia. Dnes preto poznáme množstvo jeho farebných a vzhľadových variantov. Napriek tomu si zachováva typické vlastnosti spoločenského a citlivého hlodavca, ktoré z neho robia obľúbeného domáceho miláčika.

Fotografia: © bigstockphoto