Krátkosrsté druhy morčiat môžeme podľa typu srsti rozdeliť na hladkosrsté a krátkosrsté morčatá so špecifickou štruktúrou srsti. Medzi najznámejšie patria anglické hladké morča, anglický a americký crested, rozetové morča, rex a teddy.

Hladkosrsté druhy morčiat

Hladkosrsté morčatá majú krátku, hladkú a priliehavú srsť bez výrazných rozet po tele. Ich úprava je jednoduchšia ako pri dlhosrstých morčatách, pretože srsť sa nezvykne tak ľahko zamotávať. Aj krátkosrsté morča však potrebuje pravidelnú kontrolu srsti, kože, pazúrikov a celkového zdravotného stavu.

Anglické hladké morča (obyčajné) – patrí medzi klasické hladkosrsté morčatá. Má krátku, hladkú a priliehavú srsť bez rozet. Vyskytuje sa v mnohých farebných variantoch a jeho srsť si nevyžaduje náročnú úpravu. Práve jednoduchá starostlivosť robí z hladkosrstého morčaťa obľúbenú voľbu medzi chovateľmi.

Anglický crested – na prvý pohľad pripomína hladké morča, ale na čele má výraznú rozetu, ktorá vytvára typickú korunku. Pri anglickom crestedovi má byť farba tejto rozety rovnaká ako základná farba tela. Zvyšok srsti zostáva krátky, hladký a priliehavý.

Americký crested – podobá sa anglickému crestedovi a tiež má krátku, hladkú srsť a jednu výraznú rozetu na čele. Hlavný rozdiel spočíva vo farbe rozety. Pri americkom crestedovi sa jej farba odlišuje od farby zvyšku tela. Práve kontrastná korunka je jeho najvýraznejším poznávacím znakom.

Rozetové morča

Rozetové morča (Abyssinian) – od hladkosrstých morčiat sa výrazne odlišuje usporiadaním srsti. Na tele má množstvo rozet, medzi ktorými vznikajú výrazné línie vystúpenej srsti. Práve rozety a ich pravidelné usporiadanie vytvárajú jeho typický vzhľad.

Rozety sú kruhové miesta, z ktorých srsť vyrastá rôznymi smermi. Na kvalitne vyvinutom rozetovom morčati vytvárajú charakteristický vzor, ktorý sa tiahne po tele. Srsť zostáva krátka, ale vďaka svojmu usporiadaniu pôsobí oveľa objemnejšie ako pri hladkosrstom morčati.

Rozetové morča preto vyzerá výrazne „strapato“. Jeho srsť je hustejšia a odstáva od tela. Napriek tomu nejde o dlhosrsté morča a údržba srsti zostáva podstatne jednoduchšia ako pri dlhosrstých druhoch.

Krátkosrsté morčatá so špeciálnou srsťou

Nie všetky krátkosrsté morčatá majú hladkú srsť priliehajúcu k telu. Rex a teddy majú krátku, hustú a odstávajúcu srsť, ktorá im dodáva typický plyšový vzhľad. Na prvý pohľad si ich možno ľahko pomýliť, ich srsť však má odlišnú štruktúru.

Anglický rex – má krátku, hustú a výrazne krepovitú srsť, ktorá odstáva od tela. Na dotyk pôsobí hrubšie a pružne. Srsť vytvára charakteristický „kučeravý“ alebo zvlnený vzhľad a pokrýva telo rovnomerne. Rex preto na prvý pohľad pripomína malé plyšové zvieratko.

Americký teddy – má krátku, veľmi hustú a pružnú srsť, ktorá tiež odstáva od tela. V porovnaní s rexom pôsobí jeho srsť kompaktnejšie a plyšovejšie. Práve hustá srsť stojaca kolmo od tela je typickým znakom teddyho.

Rexa a teddyho si možno ľahko pomýliť, pretože oba typy majú krátku, hustú a odstávajúcu srsť. Pri bližšom pohľade však rex pôsobí viac krepovito a teddy má typickú hustú, pružnú a plyšovú srsť. Samotný vzhľad nemusí vždy stačiť na úplne spoľahlivé určenie typu, najmä pri morčatách bez známeho pôvodu.

Ktoré krátkosrsté morča si vybrať?

Ak hľadáte morča s čo najjednoduchšou údržbou srsti, vhodnou voľbou je hladkosrsté morča. Jeho krátka a priliehavá srsť sa nezvykne zamotávať a nevyžaduje pravidelné rozčesávanie ako pri dlhosrstých morčatách.

Crested je zaujímavou voľbou pre chovateľa, ktorému sa páči hladká krátka srsť, ale zároveň chce výrazný znak na hlave. Anglický a americký crested sa odlišujú najmä farbou crestovej rozety.

Rozetové morča zaujme výraznou štruktúrou srsti a typickými rozetami. Rex a teddy zase ponúkajú úplne iný vzhľad vďaka hustej a odstávajúcej srsti. Pri výbere preto nemusíte sledovať iba náročnosť starostlivosti, ale aj vzhľad srsti, ktorý sa vám najviac páči.

Bez ohľadu na druh potrebuje každé morča pravidelnú kontrolu srsti a kože, strihanie pazúrikov a vhodné podmienky na chov. Krátkosrsté morča síce nevyžaduje takú starostlivosť o srsť ako dlhosrsté morča, ale stále potrebuje každodennú starostlivosť, kvalitnú stravu, dostatok priestoru a spoločnosť.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Krátkosrsté druhy morčiat je zobrazený ako prvý na Morčatá.sk.

Dlhosrsté morčatá môžeme rozdeliť podľa vzhľadu a štruktúry srsti na morčatá s dlhou rovnou srsťou a morčatá s dlhou kučeravou alebo zvlnenou srsťou. Rozdiely medzi jednotlivými typmi nespočívajú iba v dĺžke srsti. Výraznú úlohu zohrávajú aj rozety, korunky a smer rastu srsti.

Morčatá s dlhou splývajúcou srsťou

Šeltia – šeltia patrí medzi dlhosrsté morčatá s dlhou, hladkou a splývajúcou srsťou. Na tele nemá rozety a srsť rastie smerom dozadu. Na hlave zostáva kratšia a dlhšia srsť začína postupne narastať za ušami. Pri správnych podmienkach môže srsť dosiahnuť veľkú dĺžku.

Šeltia potrebuje pravidelnú starostlivosť o srsť. Dlhé chlpy sa ľahko znečistia podstielkou, senom alebo trusom, preto treba kontrolovať najmä zadnú časť tela. Chovatelia často srsť skracujú, aby sa ľahšie udržiavala čistá a nezachytávala sa o podklad.

Coronet – coronet má podobne ako šeltia dlhú, hladkú a splývajúcu srsť. Hlavným rozdielom je výrazná rozeta na čele, ktorá vytvára charakteristickú korunku. Zvyšok srsti rastie dlhým smerom dozadu a pri dosiahnutí veľkej dĺžky splýva po bokoch tela.

Pri coronetovi treba venovať pozornosť nielen dlhej srsti na tele, ale aj srsti v okolí hlavy. Pravidelné česanie pomáha predchádzať zamotaniu a tvorbe uzlov.

Peruánec – peruánec má dlhú, hustú a hladkú srsť, ktorá môže dorastať do značnej dĺžky. Charakteristickým znakom je smer rastu srsti na hlave. Srsť smeruje dopredu a vytvára výraznú ofinu, ktorá môže zasahovať do oblasti očí. Na zadnej časti tela sa nachádzajú rozety, ktoré však pri dospelej srsti často nie sú výrazne viditeľné.

Peruánec patrí medzi najnáročnejšie morčatá z hľadiska starostlivosti o srsť. Dlhé chlpy sa môžu ľahko zamotať a zachytávať nečistoty. Pravidelné česanie a kontrola srsti preto patria k základnej starostlivosti. Mnohí chovatelia srsť skracujú, najmä ak morča nechovajú na výstavné účely.

Angora – angora sa podobá niektorým dlhosrstým typom, ale jej srsť má výrazné rozety a rastie rôznymi smermi. Práve rozety vytvárajú typický strapatý vzhľad. Na hlave môže srsť vytvárať výraznú ofinu podobnú srsti peruánca.

Angora sa často objavuje najmä v chovoch zameraných na vzhľad a kombinovanie rôznych vlastností srsti. Nejde o jednotný štandardizovaný typ, preto sa jednotlivé angorské morčatá môžu vzhľadom aj štruktúrou srsti výrazne líšiť.

Morčatá s dlhou kučeravou alebo zvlnenou srsťou

Dlhosrsté morčatá s kučeravou srsťou vyžadujú inú starostlivosť ako morčatá s rovnou srsťou. Kučery a vlny môžu zadržiavať nečistoty a pri nevhodnom česaní sa srsť môže poškodiť. Pri úprave treba postupovať jemne a pravidelne kontrolovať aj pokožku.

Texel – texel má dlhú, hustú a kučeravú srsť bez rozet na tele. Srsť vytvára výrazné vlny a kučery, ktoré mu dodávajú charakteristický vzhľad. Na hlave zostáva kratšia ako na tele.

Kučeravá srsť texela sa ľahko zamotáva, preto si vyžaduje pravidelnú kontrolu a šetrné česanie. Pri česaní treba postupovať opatrne, aby sa kučery zbytočne nepoškodili a aby chovateľ zároveň skontroloval stav kože.

Merino – merino má podobnú dlhú a kučeravú srsť ako texel, ale charakteristickým znakom je výrazná korunka na hlave. Srsť na tele vytvára vlny a kučery, zatiaľ čo na hlave ju dopĺňa typický crest.

Merino patrí medzi dlhosrsté morčatá, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť pri starostlivosti o srsť. Pravidelné česanie a kontrola srsti pomáhajú predchádzať uzlom a znečisteniu.

Alpaka – alpaka má dlhú, kučeravú srsť a vzhľadom pripomína kombináciu niektorých znakov texela a peruánca. Srsť na hlave smeruje dopredu a vytvára výrazný predný prameň. Na zadnej časti tela sa nachádzajú rozety, ktoré dlhá srsť často zakrýva.

Tak ako pri ostatných dlhosrstých kučeravých morčatách, aj pri alpake treba venovať veľkú pozornosť údržbe srsti. Kučery môžu zachytávať seno, podstielku a ďalšie nečistoty. Pravidelná kontrola preto pomáha udržať srsť čistú a zabrániť tvorbe bolestivých uzlov.

Starostlivosť o dlhosrsté morča

Dlhosrsté morča potrebuje viac starostlivosti o srsť ako krátkosrsté morča. Dlhá srsť sa môže zamotávať, zachytávať nečistoty a pri nedostatočnej údržbe vytvárať uzly. Tie môžu ťahať pokožku a spôsobovať morčaťu nepohodlie.

Srsť pravidelne kontrolujte a podľa potreby češte. Frekvencia česania závisí od typu a dĺžky srsti. Pri veľmi dlhej srsti môže byť potrebná každodenná kontrola, najmä v oblasti zadnej časti tela. Ak chovateľ srsť nesleduje, môžu sa v nej zachytiť kúsky sena, podstielka alebo trus.

Osobitnú pozornosť venujte srsti okolo konečníka a zadných nôh. Ak sa znečistí, treba ju opatrne vyčistiť a podľa potreby skrátiť. Pri veľmi zamotanej alebo zlepenej srsti je lepšie použiť tupé nožnice alebo vhodný strojček a postupovať mimoriadne opatrne, aby ste neporanili kožu.

Je dlhosrsté morča vhodné pre začiatočníka?

Dlhosrsté morča môže byť vhodné aj pre začínajúceho chovateľa, ktorý je pripravený venovať dostatok času starostlivosti o srsť. Ak však hľadáte morča s čo najjednoduchšou údržbou, praktickejšou voľbou býva krátkosrstý typ.

Pri výbere preto nestačí pozerať iba na vzhľad. Dlhosrsté morča môže vyzerať atraktívne, ale jeho majiteľ musí počítať s pravidelným česaním, kontrolou srsti a prípadným skracovaním. Ak chcete morča hlavne ako domáceho spoločníka a nechcete venovať veľa času úprave srsti, krátkosrsté morča môže byť vhodnejšou voľbou.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Dlhosrsté plemená morčiat je zobrazený ako prvý na Morčatá.sk.

Kde žije morča divé?

Morča divé sa vyskytuje v rôznych častiach Južnej Ameriky. Obýva najmä trávnaté plochy, krovinaté oblasti a miesta s hustou vegetáciou, ktorá mu poskytuje potravu aj ochranu pred predátormi. Nevyhľadáva iba jeden typ prostredia a dokáže sa prispôsobiť podmienkam v rôznych nadmorských výškach.

Na rozdiel od predstavy, že všetky divé morčatá žijú v podzemných norách, Cavia aperea často využíva prirodzené chodníky a úkryty v hustej vegetácii. Pri nebezpečenstve sa snaží čo najrýchlejšie dostať do bezpečného krytu.

Ako žije morča divé?

Morča divé je spoločenské zviera. Jedince sa môžu pohybovať v skupinách a spoločné využívanie priestoru im pomáha pri hľadaní potravy a odhaľovaní nebezpečenstva. Pri spozorovaní predátora môže morča vydávať varovné zvuky a ostatné jedince upozorniť na hrozbu.

Divé morčatá sa pohybujú najmä v blízkosti hustej vegetácie, ktorá im poskytuje ochranu. Patria medzi korisť rôznych predátorov vrátane dravých vtákov, hadov a mäsožravých cicavcov. Spôsob života v skupine a rýchly únik do hustého porastu preto zohrávajú dôležitú úlohu pri ich ochrane.

Ako vyzerá morča divé?

Morča divé je zvyčajne štíhlejšie a pohyblivejšie ako mnohé domáce morčatá. Má kratšiu srsť a prirodzené hnedasté až sivohnedé sfarbenie, ktoré mu pomáha splývať s okolitou vegetáciou.

Jeho vzhľad sa výrazne líši od mnohých dnešných plemien domácich morčiat. Tie človek šľachtením získal do rôznych veľkostí, tvarov, farieb a typov srsti. Morča divé si naopak zachovalo vzhľad vhodný na život vo voľnej prírode.

Čím sa morča divé živí?

Morča divé je bylinožravec. Základ jeho potravy tvoria najmä trávy a ďalšia dostupná rastlinná potrava. Podľa prostredia môže prijímať aj byliny, listy a ďalšie časti rastlín.

Rovnako ako domáce morča potrebuje na správne fungovanie tráviaceho systému dostatok vlákniny. Rastlinná potrava zároveň poskytuje materiál, ktorý pomáha prirodzene obrusovať neustále dorastajúce zuby.

Rozmnožovanie morčaťa divého

Morča divé sa môže rozmnožovať počas viacerých období roka. Samica má pomerne dlhú graviditu v porovnaní s mnohými inými drobnými hlodavcami. Mláďatá sa rodia dobre vyvinuté, osrstené a s otvorenými očami. Krátko po narodení sa dokážu pohybovať a postupne začínajú prijímať aj tuhú potravu.

Takýto spôsob rozmnožovania je pre morčatá výhodný. Mláďatá totiž nie sú po narodení úplne odkázané na hniezdo a dokážu pomerne skoro nasledovať matku.

Je morča divé predkom domácich morčiat?

Morča divé patrí medzi druhy, ktoré sú úzko príbuzné domácemu morčaťu. História domestikácie morčiat v Južnej Amerike siaha tisíce rokov do minulosti. Domáce morčatá však nevznikli jednoducho z jedného dnes žijúceho druhu bez ďalších súvislostí. Na ich pôvode sa podľa vedeckých poznatkov podieľali viaceré populácie a druhy rodu Cavia.

Domestikácia postupne zmenila vzhľad, veľkosť, správanie a ďalšie vlastnosti morčiat. Dnešné plemená preto vyzerajú často úplne inak ako ich divokí príbuzní.

Morča divé a domáce morča

Najväčší rozdiel medzi nimi súvisí so spôsobom života. Domáce morčatá človek chová po celé generácie a šľachtí ich na rôzne vlastnosti. Morča divé sa naopak musí vo voľnej prírode samo postarať o potravu, nájsť bezpečný úkryt a uniknúť pred predátormi.

Poznanie spôsobu života divých morčiat nám zároveň pomáha lepšie pochopiť prirodzené potreby domácich morčiat. Dostatočný priestor, možnosť ukryť sa, spoločnosť ďalšieho morčaťa, pestrá rastlinná potrava a bezpečné prostredie patria medzi dôležité podmienky ich chovu.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Morča divé – lat. Cavia aperea je zobrazený ako prvý na Morčatá.sk.

Morča domáce (lat. Cavia porcellus) sa v priebehu domestikácie a šľachtenia rozdelilo na množstvo plemien a farebných variantov. Jednotlivé plemená sa líšia nielen sfarbením, ale aj dĺžkou, hustotou a štruktúrou srsti.

Najznámejšie sfarbenia morčiat

Farbu a kresbu morčaťa ovplyvňuje viacero génov. Preto sa pri morčatách stretávame s veľkým množstvom odtieňov a farebných kombinácií. Niektoré názvy označujú farbu, iné charakteristickú kresbu.

• Aguti – každý chlp má niekoľko farebných pásiem. Morča preto pôsobí melírovaným dojmom. Aguti sfarbenie pripomína prirodzené sfarbenie divokých príbuzných morčaťa.
• Jednofarebné morčatá – v chovateľskej terminológii sa používa aj označenie „self“. Celé telo pokrýva jedna základná farba bez výraznej kresby. Medzi takéto morčatá patria napríklad čierne, biele, krémové, čokoládové, červené, béžové alebo lila jedince.
• Strakaté morčatá – na tele majú biele plochy v kombinácii s jednou alebo viacerými ďalšími farbami. Veľkosť aj rozmiestnenie farebných polí sa môže výrazne líšiť.
• Trojfarebné morčatá – kombinujú tri farby. Často ide o bielu, čiernu a červenú alebo ich odtiene. Každé zviera môže mať vďaka odlišnému rozloženiu farebných polí úplne jedinečný vzhľad.
• Roan – biele a farebné chlpy sa rovnomerne miešajú po tele. Hlava a končatiny však zostávajú jednofarebné. Výsledkom je zaujímavý melírovaný vzhľad.
• Dalmatín – telo pokrýva biela srsť s výraznými farebnými škvrnami. Typická je aj farebná hlava s bielou lysinou.
• Himalájske sfarbenie – telo má svetlú farbu, zatiaľ čo tmavšie oblasti sa objavujú najmä na nose, ušiach a končatinách. Ide o teplotne citlivé sfarbenie, pri ktorom môže intenzitu tmavých oblastí ovplyvňovať teplota.

Morčatá s neobvyklou srsťou

Morčatá sa od seba nelíšia iba farbou. Šľachtením vznikli aj plemená s výrazne odlišnou dĺžkou a štruktúrou srsti.

• Rozetové morčatá (abesínske) – ich srsť vytvára charakteristické víry nazývané rozety. Pri výstavných zvieratách sa hodnotí ich počet, tvar a rozmiestnenie.
• Coronet – dlhosrsté morča s výraznou rozetou na čele. Tá vytvára typickú „korunku“, podľa ktorej plemeno dostalo svoje meno.
• Texel – má dlhú, hustú a kučeravú srsť. Výrazné kučery patria medzi jeho najtypickejšie znaky.
• Dlhosrsté morčatá – majú dlhú srsť, ktorá môže výrazne presahovať obrys tela. Medzi známe dlhosrsté plemená patria napríklad peruánske morčatá a sheltie. Takáto srsť si vyžaduje podstatne viac starostlivosti ako krátka srsť.
• Skinny morčatá – patria medzi najneobvyklejšie morčatá. Ich telo pokrýva iba veľmi malé množstvo srsti, takže pokožku vidíme na väčšine tela. Krátke ochlpenie sa zvyčajne nachádza najmä na nose a končatinách. Chov skinny morčiat preto vyžaduje väčšiu pozornosť pri ochrane kože a udržiavaní vhodnej teploty.

Nie každé biele morča je albín

Biele morčatá môžu mať podobný vzhľad, ale ich sfarbenie nemusí mať rovnaký genetický základ. Preto nemôžeme každé biele morča s červenými alebo ružovkastými očami automaticky označiť za albína. Na výslednej farbe srsti a očí sa podieľa viacero génov a ich kombinácie vytvárajú rôzne farebné varianty.

Roan a dalmatín: pri chove treba myslieť aj na genetiku

Roan a dalmatínska kresba patria medzi atraktívne farebné varianty, pri ktorých treba myslieť aj na genetiku. Obe kresby súvisia s rovnakým génom. Ak chovateľ spojí dve morčatá, ktoré tento gén nesú, časť mláďat môže zdediť jeho dve kópie.

Takáto kombinácia môže viesť k narodeniu takzvaných lethal white mláďat. Tie bývajú úplne biele a často trpia závažnými zdravotnými problémami, napríklad hluchotou, poruchami očí a ďalšími vývojovými chybami. Chovatelia preto roan a dalmatínske morčatá medzi sebou nekombinujú.

Obrie morčatá Cuy

Za zmienku stoja aj Cuy, teda veľké formy domácich morčiat pochádzajúce z Južnej Ameriky. Nejde o samostatný druh, ale o väčšiu formu morčaťa domáceho. V Andách ich ľudia tradične chovali najmä ako hospodárske zvieratá na produkciu mäsa.

Cuy môžu dosahovať podstatne väčšie rozmery ako bežné domáce morčatá. Niektoré jedince vážia niekoľko kilogramov. V porovnaní s bežnými domácimi morčatami môžu byť plachejšie a preto nemusia vyhovovať človeku, ktorý hľadá pokojného maznáčika na častý kontakt.

Farba nie je všetko

Neobvyklé sfarbenie alebo atraktívna srsť môžu pri výbere morčaťa upútať pozornosť. Vzhľad by však nemal byť jediným kritériom. Oveľa dôležitejšie zostávajú zdravie, kondícia, povaha a vhodné podmienky chovu.

Ak plánujete morčatá rozmnožovať, oplatí sa poznať aj genetické súvislosti jednotlivých farebných variantov. Pri niektorých kombináciách môže nesprávne párenie predstavovať riziko pre zdravie mláďat.

Práve množstvo farieb, kresieb a typov srsti robí z morčiat zaujímavé zvieratá pre chovateľov. Rovnaké plemeno môže mať viacero farebných variantov a niektoré farby sa zase môžu objaviť pri rôznych plemenách. Vďaka tomu existuje obrovské množstvo kombinácií a každé morča môže byť svojím vzhľadom jedinečné.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Farebné a neobvyklé varianty morčiat je zobrazený ako prvý na Morčatá.sk.

Pôvod morčaťa peruánskeho

Morča peruánske pochádza z Južnej Ameriky. Pôvodní obyvatelia Ánd ho domestikovali pred viac ako 2 500 rokmi. Morčatá pre nich predstavovali dôležitý zdroj potravy, ale využívali ich aj pri tradičných obradoch.

Do Európy sa morčatá dostali v 16. storočí. Chovatelia ich postupne začali šľachtiť podľa vzhľadu a vlastností. Vďaka tomu dnes poznáme množstvo plemien, farieb a typov srsti.

Kde žijú divokí príbuzní morčiat?

Vedci spájajú pôvod morčaťa domáceho najmä s druhom Cavia tschudii. Tento divoký príbuzný žije v oblastiach Peru, Bolívie, Čile a Argentíny.

Divoké morčatá obývajú najmä trávnaté a krovinaté oblasti. Cez deň aj počas noci vyhľadávajú bezpečné miesta, kde sa môžu ukryť pred predátormi. Často využívajú hustú vegetáciu, skalné úkryty alebo opustené nory iných zvierat.

Správanie morčaťa peruánskeho

Morča peruánske je spoločenské a citlivé zviera. Najväčšiu aktivitu prejavuje najmä počas súmraku, pričom počas dňa a noci strieda kratšie obdobia aktivity s odpočinkom.

Morčatá majú dobre vyvinutý sluch a na nebezpečenstvo reagujú veľmi rýchlo. Pri pokojnom zaobchádzaní si však dokážu na človeka dobre zvyknúť. Z plachého zvieraťa sa preto môže stať veľmi príjemný a prítulný spoločník.

Morča zároveň potrebuje spoločnosť vlastného druhu. Samotný kontakt s človekom nedokáže úplne nahradiť sociálne správanie medzi morčatami. Preto je vhodné chovať spolu aspoň dve kompatibilné morčatá.

Čím sa morča peruánske živí?

Morčatá patria medzi bylinožravce. Ich jedálniček tvorí predovšetkým seno a tráva. Chovateľ môže jedálniček doplniť vhodnou zeleninou a kvalitným kompletným krmivom.

Veľmi dôležité je zabezpečiť dostatočný príjem vitamínu C. Morča si totiž podobne ako človek nedokáže tento vitamín samo vytvárať. Správne kŕmenie morčiat preto patrí medzi základné podmienky ich zdravého chovu.

Ako vyzerá morča peruánske?

Morča peruánske má typické zavalité telo, krátke končatiny a pomerne veľkú hlavu. Malé zaoblené uši dopĺňajú veľké oči. Predné končatiny majú štyri prsty a zadné tri.

Chvost je veľmi krátky a zvonka ho takmer nevidíme. Veľkosť, farba aj dĺžka srsti sa však môžu medzi jednotlivými morčatami výrazne líšiť.

Farby a plemená morčiat

Šľachtenie prinieslo veľké množstvo rôznych podôb morčiat. Chovatelia vyšľachtili krátkosrsté, dlhosrsté, rozetové aj kučeravé plemená. Existujú tiež takmer bezsrsté skinny morčatá.

Rovnako pestré je aj sfarbenie. Morčatá môžu byť jednofarebné, dvojfarebné alebo trojfarebné. Stretnúť sa môžeme aj s aguti, roan, dalmatínskou či himalájskou kresbou.

Rozmnožovanie morčiat

Morčatá sa môžu rozmnožovať počas celého roka. Samica môže mať v jednom vrhu niekoľko mláďat a gravidita trvá približne dva mesiace.

Mláďatá sa rodia pomerne dobre vyvinuté. Už krátko po narodení majú otvorené oči, srsť a dokážu prijímať pevnú potravu. Napriek tomu zostávajú určitý čas závislé od matky.

Ak chovateľ nechce mláďatá, mal by oddeliť samca od samice. Morčatá sa totiž dokážu rozmnožovať veľmi rýchlo a nechcený vrh môže vzniknúť aj krátko po narodení predchádzajúcich mláďat.

Morča peruánske a jeho latinský názov

Latinský názov morčaťa peruánskeho je Cavia porcellus. Patrí do čeľade morčaťovité (Caviidae) a radu hlodavce (Rodentia).

Rod Cavia zahŕňa viacero druhov voľne žijúcich morčiat. Morča domáce však predstavuje domestikovanú formu, ktorú ľudia počas stáročí ďalej šľachtili. Práve preto sa dnešné morčatá svojím vzhľadom výrazne líšia od svojich divokých predkov.

Morča ako domáci miláčik

Morča peruánske patrí medzi vhodné domáce zvieratá aj pre začínajúcich chovateľov. Nevyžaduje komplikovanú starostlivosť, zároveň však potrebuje dostatok priestoru, kvalitnú potravu a pravidelnú starostlivosť.

Najlepšie sa mu darí v pokojnom prostredí bez zbytočného stresu. Chovateľ by mal zároveň rešpektovať jeho spoločenskú povahu a zabezpečiť mu vhodného partnera rovnakého druhu.

Morča peruánske je výsledkom tisícročí domestikácie a šľachtenia. Dnes preto poznáme množstvo jeho farebných a vzhľadových variantov. Napriek tomu si zachováva typické vlastnosti spoločenského a citlivého hlodavca, ktoré z neho robia obľúbeného domáceho miláčika.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Morča peruánske – lat. Cavia porcellus je zobrazený ako prvý na Morčatá.sk.